Rozprávky, online rozprávky pre deti

Rozprávka (často ale označovaná ako výmysel) je krátky epický fiktívny príbeh, v ktorom sa najčastejšie objavujú nadpřirodzené a vymyslené bytosti (škriatkovia, draci alebo víly). Rozprávky sú najčastejšie písané v próze. Pôvodom sa jedná o ľudový žáner.

V súčasnej dobe, sa termín rozprávka používa aj pre príbehy, v ktorých sa nevyskytujú žiadne napřirodzené či vymyslené bytostli, len končia neobyčajne šťastne - majú romantický "rozprávkový" koniec.

O rozprávkach panuje skreslená predstava, že musí vždy dobre skončiť a že sú určené iba deťom. Je však známe veľké množstvo rozprávok či bájok, ktoré vôbec deťom určené nie sú a ich zakončenia nemožno považovať za dobré alebo povznášajúce. Takéto rozprávky sú motivujúcim a výchovnými príbehmi o ľudských vlastnostiach, ktoré boli deťom rozprávané než išli spať.

Prvotným motívom rozprávok je často boj dobra so zlom. Rozprávky určené deťom končievajú väčšinou víťazstvom dobra. Dobro i zlo býva zvyčajne predstavované nejakými fantasknými, vymyslenými bytosťami, ktoré ovládajú špecifické, veľmi vyhranené vlastnosti.

České rozprávky sú aj vo svete považované za jedny z najkrajších.

Špecifikom slovenských rozprávok je fakt, že zlo je v nich málokedy zničené, ale je len napravené.

Mnoho rozprávok, najmä tých pre deti, má v sebe obsiahnutý morálny apel. Sú vodítkom pre deti, ako rozlíšiť dobro a zlo a ako si s nimi poradiť. Až niektoré súčasné rozprávkové príbehy sa začali spoliehať len na dej. Fantastické motívy rozprávok ale v minulosti neboli len ozdobou - mali svoj symbolický význam, často práve morálny.

Medzi najznámejšími autormi a zberateľmi rozprávok z celého sveta nájdeme mená ako Hans Christian Andersen. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Princezná na hrášku, Škaredé káčatko, Malá morská víla či Cisárove nové šaty. Bratia Grimmovi, ktorých rozprávky sú strašidelnejšie a dobrodružnejšie, ako rozprávky ostatných autorov a ich diela Janko a Marienka, Šípková Ruženka, Popoluška či Snehulienka.

Medzi Českymi autormi rozprávok potom nesmieme zabudnúť Boženu Němcovú, Karla Jaromíra Erbena, Jiřího Mahena, Jana Drdu, Miloša Macourka, Jana Karafiáta, bratov Karla a Josefa Čapkových, Ondřeja Sekora a iných.